“Keď som šiel do škôlky naposledy,
zazvonil mi zvonček veľmi slabý…
Zazvoň zvonečku, zazvoň ešte raz,
ja idem do škôlky posledný raz…”
Dňa 20 6. 2024 sme sa stretli na spoločnej rozlúčke… Lúčili sme sa s našimi predškolákmi, ktorí sa od septembra stanú veľkí prváci vo veľkých školách. Všetky písmenká z abecedy sa nám schovali do školskej tašky. A ako sa už spieva v jednej pesničke: “Písmenká sú ako deti, jedno leží, druhé letí, jedno chudé, druhé tučné, spolu sa ich deti učme…” A o tom nás presvedčili aj naši budúci školáci krátkou básničkou: “Moje meno sa začína na písmenko…. ”
Lariska s kamarátom Paľkom nám ešte aj pesničku “Červené jabĺčko” zanôtili. Spolu so slniečkom sme si všetci zaspievali, zatancovali aj milé dary dostali….a nezabudli sme poďakovať tým, ktorí sa o nás v škôlke starali….pani učiteľkám aj malým kamarátom, s ktorými sme sa spolu hrali, učili aj zabávali…a všetkým v našej škôlke, ktorí sa o nás starali. Aj maminky, ockov sme zavolali , aby si pri tejto vzácnej rozlúčkovej chvíli s nami zatancovali…Ďakujeme Vám… aj Tebe milá naša škôlka…už z nás všetkých budú veľkí školáci…
(Mgr. Zuzana Karkošiaková)